"Naše životy sú ako bublinky v minerálke. Miešajú sa medzi sebou, spájajú a oddeľujú, nezadržateľne stúpajúc k hladine, kde s tichým pukaním zanikajú. Ďalšie pod nimi sa rodia z vody ako z ničoho a smejú sa z tých nad nimi, aké sú staré a nemotorné a že nič nedokázali. Lenže aj ich tlačí neznáma sila hore, opíjajúc ich raz bublinkami opačného pohlavia, inokedy rožkom. Najmä však peniazmi. Väčšina je z nich úplne osprostená a ani tesne predtým, ako spľasknú a vyšumia do neznáma, si nedokážu dať dokopy dve a dve. Nielenže počas stúpania nenájdu odpovede, ony si ani len nepoložia otázku, prečo vlastne vznikli. Za ten krátky čas na svete sa im ozaj podarí len jedno-zasrať atmosféru oxidom uhličitým." J. Rumpli-Kruhy v obilí (Slovart 2010).